Zuzana Roskoványiová: Život je bláznivý karneval

Sme len raz na svete. Preto si treba ceniť a zapamätať každý prežitý okamih. Táto letná výstava vo Východoslovenskom múzeu predstavuje košickú maliarku mladšej generácie (ročník 1979), u ktorej nad všetkými podnetmi a konvenciami víťazí jej rodný a daný naturel. Ten je tým najvlastnejším telom a krvou jej tvorby. Ako leitmotív ňou trvalo prestupuje očarenie.

Očarenie svetom. Nie jeho malebnosťou, rôznorodosťou, idylickosťou či krásou, ale jeho farebnosťou – nech už je to príroda, mestské zákutie, žánrový výjav, ženské telo, more či kone v trysku. Živel svetla a živel vzduchu. Tam Zuzana Roskoványová nachádza lyrizmus aj dramatičnosť, život, pohyb, skladbu svojich obrazov. Nie je to umenie širokých hraníc ani hlbokej obsažnosti, lež o to je to zase intenzívnejšia, čistejšia a zhustenejšia maľba.

Neťažia ju závažnejšie citové, ani duchovné zložky; jej rozpätie je dosť úzke, vymedzené už základným zmyslovým založením autorky. Ale napriek tomu – či práve preto – vie veľmi hospodárne a na doraz využiť svoj fond. Vzniká tak rukopisne splývavý systém zrážajúcich sa a prelínajúcich plôch a skratiek, štruktúra veľmi živá, priam bytostne bezprostredná a naskrze postavená na živle farby a jej odtieňov. Čiže výraz zúplna vlastný, vonkoncom osobitý, a predsa súrodý a svojsky organicky spätý s výdobytkami moderného maliarstva.

Mimochodom, názov výstavy vychádza z citátu otca Štefana Roskoványiho: “Život je len bláznivý karneval, ktorého účastníci sa tvária, sťaby čas skladania masiek nemal nikdy prísť”. Zuzana tuná obnažuje svoju tvár, aby nám ukázala, že tvorba s pózou nemôže byť vierohodná. A karneval? Karneval je v každom z nás.

PhDr. Miro Procházka

Zuzana Roskoványiová prišla na svet 7. augusta 1979 v slnečnom znamení leva, ktoré ju obdarilo citom pre farebné videnie sveta. Navyše sa narodila do umeleckej rodiny, kde jej bola odmalička vštepovaná láska k umeniu. Azda nikoho neprekvapí, že po skončení strednej školy sa talentovaná Zuzana rozhodla venovať práve výtvarnej tvorbe. Jej otcovi, známemu akademickému maliarovi Štefanovi Roskoványimu, však dcérino rozhodnutie vydať sa na umeleckú cestu príliš „nevoňalo“.

Vedel, že chlebíček umelca nie je jednoduchý. Napokon ju podporil a Zuzana úspešne doštudovala humanitný smer výtvarná výchova – dejepis na Prešovskej univerzite. Zlom v živote nádejnej maliarky nastal náhlym odchodom jej otca z tohto sveta. Pocity plné bolesti zo straty milovaného človeka pretavila Zuzana práve do výtvarnej tvorby, v ktorej sa dodnes vyjadruje najmä prostredníctvom farieb. Červená a oranžová v nej evokovali detstvo, od raného detstva si ich totiž spájala s otcovou tvorbou. Nebojí sa však experimentovať tiež s inými farbami.

V maliarkinej tvorbe sa objavujú najmä postavy žijúce svoj príbeh, milované kone, krajinky, rodné mesto Košice, ale aj moderná avantgarda. „Zuzana Roskoványiová mala to šťastie, že vyrastala v tvorivom prostredí – medzi obrazmi – so svojím otcom, významným košickým a slovenským maliarom, po ktorom nepochybne zdedila výrazný talent. U Zuzany platí, že práve vďaka svojmu talentu a prirodzenému umeleckému vývinu si svoju vysnívanú cestu umelca vydláždila sama.

Je veľa maliarov, veľa obrazov, no len o niektorých z nich sa dá povedať, že majú dušu – to, čo je na výtvarnej tvorbe najcennejšie. Zuzkine obrazy dušu majú. Jej maľby sa vyznačujú širokou a čistou farebnou škálou. Ladenie farieb je neopakovateľné, mimoriadne pôsobivé, nesmierne cenné a dodáva obrazom potrebnú umeleckú silu a hodnotu.“

Akad. Sochár Miroslav Bonk